Sme spokojní a cieľ tejto sezóny sme splnili. Tak bilancuje uplynulé mesiace Lukáš Csölley (25) , ktorému sa spolu s partnerkou Federicou Testovou (22) podarilo obsadiť výborné ôsme miesto na tohtoročných ME v krasokorčuľovaní v Bratislave. Hoci im na MS v Bostone nevyšlo všetko podľa predstáv, obsadenie 14. miesta vnímajú pozitívne. Lukáš sa na pár dní vrátil z Milána do Bratislavy, aby si oddýchol s rodinou.

Ako hodnotíte sezónu, nesklamalo vás trochu umiestnenie na MS v Bostone?

T. C.: Sme naozaj spokojní, hoci sme mali na MS isté ťažkosti. Týkali sa našich pocitov, ktoré sme mali z krátkeho programu, ten nebol ohodnotený tak, ako sme dúfali, že by mohol byť. Inak štvrté miesto na Čínskom pohári ISU Grand Prix v Pekingu nás, samozrejme, potešilo. Ciele, ktoré sme si dali na ME a na MS sme však splnili. Na MS to mohlo síce byť o tie dve priečky vyššie, ale cieľom bola pätnástka. Oproti vlaňajšku je tam posun vpred a to je pre nás najdôležitejšie, že napredujeme.

Akú skúsenosť ste si ako pár z týchto podujatí odniesli?

Hlavne sme ustáli tlak, to množstvo ľudí, čo bolo v Bratislave aj v Bostone. Dokázali sme sa skoncentrovať a bola to cenná skúsenosť. Máme pekné zážitky, šampionát v Bratislave bude jednoznačne patriť k najsilnejším momentom v našej kariére, pretože to publikum bolo úžasné. Dodnes mi aj pretekári z ostatných krajín hovoria, že také publikum, ako bolo u nás, sa málokde vidí. Napokon aj v Bostone bol štadión vypredaný, ale nebolo to to isté. Som rád, že sa Slovensko ukázalo v pozitívnom svetle, z hľadiska športového fanúšika.

Je váš cieľ dostať sa do prvej desiatky?

Do ďalšej sezóny bude náš cieľ dostať sa do prvej päťky, čo sa týka ME a čo sa týka MS, tak áno, do tej desiatky. Našou úlohou teraz bude zlepšiť kvalitu korčuľovania, aby sme tú druhú známku dokázali potiahnuť, tam  máme rezervu oproti top párom. Čakajú nás hodiny a hodiny techniky, cvikov, aby sme dokázali byť v oblúkoch, mali mäkké kolená, sú to prvky, ktoré v tom celku sú vidieť. Treba pracovať, pokiaľ sa chceme posúvať, musíme zabudnúť na to, čo bolo a zmeniť, čo zmeniť treba.

Vraciate sa  k vystúpeniam vašich konkurentov? Sú pre vás inšpiráciou?

Nepozeráme sa na to, čo nemajú lepšie, ale pozeráme sa práve na to, čo lepšie majú. Pretože to, čo majú lepšie, majú lepšie hodnotené, a to nám chýba. Hovoril som o tej technike korčuľovania, tie základy sú veľkým prvkom, ktorý hrá úlohu práve pri tancoch. Aby sme mohli bojovať s tými najlepšími, musíme sa k nim priblížiť.

Ďalšia sezóna už bude predolympijská, budete meniť krátky program aj voľný tanec?

Určite áno. Krátky program musíme zmeniť, lebo sú tak nastavené pravidlá. Čo sa týka voľného tanca, už sa od nás vzhľadom na naše umiestnenia očakáva niečo nové. A to treba ukázať. Už teraz začíname s Federicou rozmýšľať o hudbe a o smere, ktorým by sme sa chceli uberať. Ako náhle prídu nápady a hudobná inšpirácia, tak začneme, aby sme mali čas na skladanie programu. Je to dlhodobý proces, nie je to také jednoduché, ako to vyzerá, musíme dodržiavať isté pravidlá a hlavne rytmus. A tiež je dôležité, aby program počas celej sezóny mohol rásť a vylepšovať sa. Dáme si na tom určite záležať, aby sme neboli v zhone, lebo keď je človek pod tlakom, robí veci v rýchlosti a zvyčajne nie dobre. Chceme sa s tým vyhrať. Trvať to bude zhruba dva mesiace. A samotný tréning tiež tak podobne. Pomáhať nám bude náš tréner Roberto Pelizzola, choreograf Corrado Giordani a Barbara Riboldi. Ale to rozhodujúce slovo máme my s Federicou, lebo chceme mať jazdy ušité doslova na telo. Mám však rád toto obdobie zmien a kreativity.

Na OH v Soči ste sa nedostali, o to väčšia snaha bude získať miestenku do juhokórejského Pjongčangu v 2018?

Snom každého športovca je dostať sa na olympiádu. Sú za tým predsa roky driny a aj pocit, že človek na to má, a že chce povedať som tu a zabojujem. Nevyšlo nám to pred tými tromi rokmi a bola to škoda, lebo sme na to mali, aby sme sa v Soči ukázali. Asi to tak však malo byť a nás sklamanie len a len motivovalo, aby sme na sebe pracovali, práve preto, aby nám tá nasledujúca olympiáda takto o chlp neunikla.

Čo vás čaká v nasledujúcich týždňoch, stihnete si aj oddýchnuť?

Teraz máme oddychové obdobie, v podstate až do 20. apríla. Korčule som preto nechal  v Miláne, sú odložené v skrini a myslím, že do toho 20.teho ich ani nevytiahnem. Myslím, že je to potrebné, takto vypnúť, prečistiť si hlavu, aby som neskôr mohol byť stopercentne koncentrovaný na prácu. Som konečne doma s rodinou, dúfam, že vypnem, pôjdeme sa poprechádzať do prírody. Chcem sa vzdialiť ruchu veľkomesta, ak to bude možné nebudem ani dopravu používať. No a potom, kým nám nerozpustia ľad, budeme trénovať v Miláne. Následne sa pravdepodobne presunieme do Bergama, kde teraz otvorili nový zimný štadión, potom pôjdeme trénovať do Ameriky. Na ľade a pri ľade teda zostaneme aj v lete.

Autor: SPR media