Má iba 19 rokov a už je trojnásobný slovenský juniorský aj seniorský šampión. Bratislavčan Marco Klepoch v úvode práve končiacej sezóny zmenil pôsobisko, z hlavného mesta Slovenska sa presunul do českej metropoly Praha. Zaviali ho tam študijné povinnosti, napriek tomu na krasokorčuľovanie nezanevrel, pod vedením nového trénera Jakuba Štróbla dostal nový elán do tohto športu.

Marco, môžete prezradiť viac o tom, čomu sa v Prahe venujete?
“Som tam na Fakulte informačních technologií ČVUT. Je náročné detailne napísať, čo vlastne študujem, pretože tu funguje vzdelávanie trochu inak a odbor si môžem vybrať až tesne pred koncom štúdia, v podstate ide len o to, na aké zameranie si spravím skladbu predmetov. Najradšej by som šiel cestou softvérového vývojára, teda klasického programátora. Výber predmetov tu je veľmi široký a na skúšku si rád vyberiem aj predmet z iného zamerania.”

Zimný semester máte za sebou, letný v plnom prúde. Ako sa Vám v škole zatiaľ darí?
“Môžem povedať, že asi dobre, keďže som sa do letného semestra vôbec dostal. Vôbec to nie je také jednoduché, pretože na začiatku nás nastúpilo takmer tisíc a do letného semestra sa nás dostalo len okolo 230. A očakávajú sa ďalšie “straty“ aj na konci blížiaceho sa skúškového obdobia. No som tu spokojný. Učenia je naozaj veľa, ale máme prístup k moderným a zaujímavým technológiám ako je 3D tlač, rôzne laboratória na spracovanie obrazu atď. Škola navyše organizuje aj veľa mimoškolských podujatí, ako sú rôzne rýchloprogramovacie súťaže a podobne.”

Aké máte v Prahe podmienky pri krasokorčuľovaní?
“Chodím pravidelne na tréningy na zimný štadión vo Vršoviciach. Podmienky mi tu prídu omnoho lepšie ako doma, pretože na ľade nás málokedy býva viac než pätnásť, čo sa nedá porovnať s tým, koľko nás bolo na ľade v Bratislave. Tam tie čísla boli omnoho vyššie. S mojim novým trénerom si aj dobre rozumiem, čo je tiež podstatné.”

Popri škole ste asi nemali veľa času na športovú prípravu. Ako ste teda spokojný so sezónou?
“So sezónou nie som stopercentne spokojný, dokonca by som povedal, že som viac nespokojný než spokojný. Bolo toho na mňa dosť, aj čo sa školy týka, k tomu aj zmena trénera, štýl trénovania tiež urobí svoje. Ku koncu sezóny sa však ukázalo, že zmena mala zmysel, pretože osobne cítim, že sa mi lepšie a ľahšie korčuľuje a skáče. S trénerom skúšame nové veci, ktoré by ma pred tým nikdy nenapadli robiť. Celkovo cítim, že po dlhej dobe začínam stabilným tempom napredovať a nie sú to len také lokálne výkyvy, ktoré som pred tým mal. A čo je pre mňa najdôležitejšie, dostal som vďaka tomu nový elán do tohto športu a po dlhej dobe ma baví ako nikdy.”

Isto ste sledovali sezóna 2016/2017 aj v zahraničí, čo na ňu hovoríte?
“Dianie vo svete som samozrejme sledoval. Celú sezónu sa elitné desiatka na vrcholných podujatiach predháňala v tom, kto koľko a aké “štvoráky“ skočí. Trochu ma zamrzelo, že Javier Fernández na majstrovstvách sveta svete nezískal medailu. Prvé tri miesta obsadili zástupcovia Ázie, čo ma len utvrdilo v nepríjemnej pravde, že Európa ako kontinent sa v tomto športe, bohužiaľ, dostáva pomaly na druhú koľaj. Bojím sa, či sa to niekomu v blízkej dobe podarí zmeniť.”