Krasokorčuliarska mapa Slovenska – I.
(Ďalšie časti, ktorými chceme priblížiť históriu krasokorčuľovania na Slovensku, budú venované aj mimobratislavskému dianiu. História slovenských regiónov v krasokorčuľovaní skrýva mnohé zaujímavosti a mnohé ďalšie významné osobnosti, ktoré tvorili históriu slovenského krasokorčuľovania. Dostupnosť a rozsah tejto „krasokorčuliarskej mapy“ bola limitovaná aktivitou a schopnosťou miestnych historikov, ktorí pomohli vytvoriť tento prehľad. V prípade, že čitateľ nájde v uvádzanom materiáli „prázdne historické miesta“, zostavovateľ uvádzaného cyklu 135. ročnej histórie korčuľovania na Slovensku bude za jeho ďalšie informácie povďačný – tieto doplňujúce informácie prispejú k rozšíreniu nášho poznania. Doplňujúce informácie môžete zasielať e-mailom na adresu: dasa.ivan@zoznam.sk.)
V historickej niti slovenského krasokorčuľovania majú vlastnú históriu mestá, či miesta, kde tento šport vedel osloviť vyznávačov krásy predvádzanej na ľadovej ploche, ktorí jej neodolali a stali sa na dlhé roky jej súčasťou…
Bratislava – je právom spojená so slávnou históriou slovenského krasokorčuľovania nielen preto, že práve tu, v tomto meste vznikol na území dnešného Slovenska v roku 1871 prvý organizovaný korčuliarsky klub, ale aj preto, že práve toto mesto dalo tomuto športu mnohých
vynikajúcich krasokorčuliarov ako boli Divín, Nepela, Sabovčík, Dráhová, ale aj vynikajúcich trénerov, či rozhodcov, ako boli Skákala, Mauer, Duchoň, Múdra, Landl, Lojkovič, Šturm, Bachratý, Buřilová a mnoho ďalších.
Bratislavský korčuliarsky klub vznikol teda 14. decembra 1871 a jeho prvým predsedom bol gróf Waltz a podpredsedom Frank. Miestom korčuľovania prvých nadšencov tohoto športu bolo klzisko lemované ulicami Edlglasse, Turnergasse a Geissgasse o rozlohe 2465 m2. Pravidelne sa tu konali večerné korčuliarske slávnosti, ktoré výrazne prispievali k popularite tohto športu nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku.
S vedením bratislavského krasokorčuľovania sú úzko spojené mená viacerých predsedov oddielu, ktorý od názvu ŠK prešiel k premenovaniu na Slovan ÚNV, Slovan CHZJD, ŠK Slovan, až na KO ŠK Slovan Ružinov. Za dianím bratislavského oddielu sú aj mená mnohých funkcionárov – predsedov, ako boli Lackovič, Sigghoffer, Anderle, Čakaný, Horáček, Hlavatý, Berger, Hrachovcová, Kollár, Babušíková, Hluchý až po súčasného predsedu J. Ďurkovského.
V roku 1939 pokračuje história bratislavského krasokorčuľovania vznikom nového oddielu ŠK Bratislava, ktorý založil Jozef Šturm. Vytvorenie umelej ľadovej plochy a príchod už spomínaných nadšencov tohoto športu, vytvoril sa tím ľudí, ktorí dali základy neskorším úspechom.
Boli to E. Skákala, ktorý po zanechaní aktívneho krasokorčuľovania sa stáva výborným organizátorom, I. Mauer – tréner, pedagóg a uznávaný vedecký pracovník, F. Landl – uznávaný organizátor, či výborný rozhodca J. Lojkovič a M. Duchoň. Pôsobili tu i vynikajúci tréneri, ako Hilda Múdra, Ľudmila Lojkovičová, Agnesa Búřilová a ďalší.
Súčasný trend bratislavského korčuľovania naznačuje smerovanie k zlepšeniu, čo potvrdzuje, že negatívne obdobie minulosti z dôvodu rekonštrukcie ZŠ (oddiel bol dve sezóny bez ľadu), ako aj celková stagnácia v slovenskom krasokorčuľovaní, sú prekonané.
Poctou nášmu najúspešnejšiemu krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi bolo od roku 1993 organizovanie medzinárodného preteku „Memoriál Ondreja Nepelu“. Pri jeho treťom ročníku v roku 1995 sa uskutočnilo i pomenovanie Zimného štadióna na ul. Odbojárov v Bratislave, kde sa tieto preteky pravidelne konajú, na Zimný štadión Ondreja Nepelu. Je ojedinelá skutočnosť, že zimný štadión nesie meno krasokorčuliara!
Aj bratislavský krasokorčuliarsky oddiel prekonával vnútorné nezhody, ktoré viedli k tomu, že v roku 1991 sa od pôvodného oddielu odčleňuje skupina pretekárov a funkcionárov, ktorí zakladajú ďalší bratislavský oddiel – Ister, ktorého predsedom sa stal Ľ. Marko. Podobný osud sa aj v tomto druhom oddieli zopakoval už v roku 1994, kedy došlo k odchodu niekoľkých členov z Isteru a založili si už tretí bratislavský klub – Športový klub polície Bratislava, predsedom ktorého sa stal J. Burian. Časom sa počet bratislavských klubov opäť rozšíril vznikom štvrtého klubu – KK Bratislava, v čele ktorého stojí E. Takáčová.
Banská Bystrica – patrí svojou krasokorčuliarskou tradíciou medzi najstaršie na Slovensku, lebo jej krasokorčuliarsky zrod sa datuje na rok 1873. História vzniku tohto oddielu nie je jasne zmapovaná, dokazuje ju až uvádzaný údaj v týždenníku Figyelo z 30. 11. 1901, kde sa spomína 28. valné zhromaždenie tohto klubu.
V roku vzniku čsl. krasokorčuliarskeho zväzu (1922), vzniká aj v Banskej Bystrici novoobnovený Krasokorčuliarsky oddiel ŠK Slávia, zakladateľom ktorého bol prof. Mejsík a starosta Vajda a Šebok. Ich aktivita bola korunovaná usporiadaním prvých pretekov v tomto meste v roku 1924. Následne v roku 1925 tu boli Majstrovstvá Slovenska. Tie sa v tomto meste opakovali aj v roku 1932 a 1933. Dokonca v roku 1935 sa tu konali i Majstrovstvá Československa.
Obdobie vzniku krasokorčuliarskeho oddielu patrí i do obdobia najväčších úspechov banskobystrického krasokorčuľovania. Z troch bratov Slívovcov, ktorí pochádzali z Opavy, bol najúspešnejší Jozef, ktorý Československo reprezentoval aj prvých ZOH v Chamonix (1924), kde skončil na 4. mieste a o ďalšie štyri roky (1928) v St. Morici bol piaty. Okrem toho sa stal aj Akademickým majstrom sveta v Cortine d Ampezzo (1928). Historici zaznamenali, že tento pretekár vyhral aj Majstrovstvo Európy v roku 1930 na Šrbskom Plese, ktoré bolo následne anulované.
Ďalšia renesancia banskobystrického krasokorčuľovania je spojená s rokmi šesťdesiatymi, kedy sa činnosť oddielu opäť obnovuje pod vedením Koštu, Tichého, či Gondu, ktorí dali základy dlhé roky uznávanému medzinárodnému preteku juniorov VC SNP, ktorá vo svojej histórii bola zaradená i do série pretekov ISU Grand Prix juniorov. Činnosť oddielu bola spojená s krasokorčuliarskymi obetavcami, ako boli J. Tóčik, Švec, Handzuš, Kuchta, Lakatošová, Kúdelová, Kuchtiak, Belková, Mišurová, Horniak, Končok, Dlhopolček, až po súčasného predsedu M. Žabku.
Prešov – patrí tiež medzi historicky najstaršie oddiely na Slovensku. Jeho história sa viaže k roku 1872, kedy v tomto meste vznikol Prešovský korčuliarsky klub (Eperješi Korcsolyázo Egyesulet). Prvým predsedom sa stal Aladár Báno a podpredsedom Villácz János. Aktivita klubu sa prejavila aj v tom, že z vlastných prostriedkov si vybudovali klzisko na Dolnej kružnej s krásnym reliéfom korčuľujúcich sa, ktorý je umiestnený na budove, dnes hotelovej akadémie na Baštovej ulici.
Pokračujúca aktivita prešovského klubu v rokoch 1941-1950 bola spojená s menom dr. Floriána a úzkymi kontaktmi so spolkami v Košiciach a Opave. Dokonca v roku 1935 tu usporiadali exhibičné vystúpenie opavského spolku Troppauer Eislaufverein so slečnou Liesl Hohlbaun, ako aj usporiadanie Majstrovstiev Československa a Vysokých Tatier. Po oslobodení rokom 1949 je prešovské krasokorčuľovanie spojené s osobou p. Sokola. V roku 1955 bol v tomto meste otvorený zimný štadión s umelou ľadovou plochou, ako tretí na Slovensku.
V tomto období existuje krasokorčuliarsky „krúžok“ pod vedením sestier Kužmových, Kochmových a ďaľších funkcionárov, ktorí pokračovali v tradícii tohoto športu v Prešove. Historickou zaujímavosťou je skutočnosť, že pod vedením trénera Barta z Bratislavy získala športová dvojica Kochmová – Olejár bronzovú medailu v kategórii dorastencov na Majstrovstvách Slovenska v roku 1957.
Za zmienku stojí aj skutočnosť, že tento oddiel dlhé roky trénoval len na prírodnom ľade. Postavením nového zimného štadióna s umelou ľadovou plochou začína v tomto meste nové obdobie krasokorčuľovania v Prešove. S týmto trendom sú spojené osoby ako Socha, Varga, Dzedzina a Sabol.
Oddielu výrazne pomáhali aj tréneri z neďalekých Košíc, najmä uznávaný krasokorčuliarsky odborník – I. Töczik.
TJ OÚMZ Prešov, TJ Štadión Prešov, TJ Štadión – Kraso Prešov až po súčasný názov klubu Krasokorčuliarsky klub – Kraso Prešov si svojou prácou vybojoval uznávané postavenie v rámci Slovenska. Jeho dlhoročnou predsedkyňou je L. Zamborská. (pokračovanie)

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8