Osud sa s ním vôbec nemaznal. Florent Amodio bol sirotou z brazílskeho Sobralu. Pred sebou nemal príliš ružové vyhliadky v neveľkom meste na severovýchode Brazílie. Spolu so sestrou sa však zásahom zhora dostal do Francúzska. Oboch súrodencov si totiž adoptovala rodina z parížskeho predmestia. Práve tam sa ako štvorročný  prvýkrát postavil na korčule. O pár dní sa opäť predstaví v Bratislave, v rámci šou ICE STARS.

 „Hneď, ako som prvýkrát vyšiel na ľad, cítil som, že som sa zamiloval do korčuľovania. Padal som a zase vstával, užíval som si každý okamih,“ priznal už v minulosti. Ako Florent Amodio spomína, korčuľoval len tak, pre radosť. „Z toho obdobia si síce veľa nepamätám, no viem, že po škole ma bavili stretnutia s kamarátmi na ľade. Bol som šťastný, keď som sa naučil niečo nové. V tom čase som vôbec nemyslel na medaily a súťaženie.“

Ako dvanásťročný dostal od života ďalšiu ranu v podobe Osgood-Schlatterovej choroby. Liečil sa takmer dva roky, degeneráciu štruktúr v oblasti kolena však prekonal. Dávnejšie priznal, že to bolo veľmi ťažké obdobie. „Bol som veľmi smutný, keďže som nemohol chodiť na ľad a chýbali mi aj priatelia. Bol som však veľmi trpezlivý a ten čas som využil na to, aby som sa zlepšil v škole a zároveň posilnil svoje telo pred vytúženým návratom na korčule. Všetko však trvalo ako večnosť, nemohol som sa toho dočkať.“

To všetko sa Florentovi Amodiovi podarilo prekonať a pomaly si svojimi výkonmi začal podmaňovať publikum. Najprv ako junior, od leta 2009 medzi seniormi. V prvej sezóne na vrcholnej úrovni sa mu nedarilo podľa očakávania a odhodlal s k zmene – po dlhých pätnástich rokoch opustil trénera Bernarda Glessera, vymenil ho za svetoznámeho Nikolaja Morozova. „On ma hneď začal učiť, čo je potrebné na to, aby som prerazil na vrcholnej úrovni. Navyše som mal šancu trénovať s ďalšími elitnými korčuliarmi z celého sveta. S Nikolajom sme boli ako dvaja umelci na ľade, ktorí neustále vymýšľajú programy, ktoré sú odlišné od toho, čo ponúkala konkurencia,“ priznal pre médiá Amodio.

A potom to prišlo – tri medaily z ME za tri roky. Titul kontinentálneho šampióna v Berne 2011, striebro o dva roky neskôr v chorvátskom Záhrebe a bronz medzitým v anglickom Sheffielde 2012. Florent Amodio patril medzi širšiu svetovú špičku, na MS je jeho maximom piata pozícia v Nice 2012.

Súťažnú kariéru sa rozhodol ukončil pomerne skoro – vo veku 25 rokov. Rozlúčka to však bola veľkolepá, sledovať ju mohli naživo aj slovenskí fanúšikovia počas ME v januári 2016. Amodia z tribúny bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu podporovala aj adoptívna mama. Po vynikajúcej voľnej jazde len ťažko schovával emócie. Tie nechal naplno prepuknúť kľačiac na ľade sa neubránil slzám a rozplakal aj svojho trénera Morozova, ku ktorému sa vrátil po krátkej odmlke. „Celá moja kariéra bola krásna. Som rád, že som ju takto zakončil. Bratislavskí diváci boli skvelí, nemohol som si nepoplakať priamo na ľade,“ hovoril Florent Amodio.

Od januára 2016 ho už nemožno vzhliadnuť na súťažnom ľade, no priaznivci neprichádzajú o jeho fantastické vystúpenia. Predvádza im ich na rôznych exhibíciách a chýbať nebude ani 27. februára počas šou Ice Stars v Bratislave. Rovnako ako v bojoch o medaily aj teraz v jeho jazdách nechýba poriadna dávka temperamentu, vďaka svojmu pôvodu na ľade stále ohuruje brazílskymi tancami.