Dorazila k nám smutná správa, že na prelome februára a marca odišla na večnosť niekdajšia československá reprezentantka pani Eva Grožajová-Bergerová. Bratislavská rodáčka si v roku vybojovala titul juniorskej majsterky Európy a tiež získala striebro na zimnej univerziáde v Chamonix. Medzi seniorkami štartovala na majstrovstvách sveta aj Európy. Eva Grožajová-Bergerová bola jednou zo zverenkýň slávnej trénerky Hildy Múdrej.

Aj takouto formou by sme chceli vyjadriť hlbokú sústrasť rodine.

Vlani podstúpil operáciu kolena a vtedy sa začal pohrávať s myšlienkou, že sa s aktívnym korčuľovaním rozlúči. Jozef Sabovčík však zistil, že dať povestnú bodku vôbec nie je jednoduché.

V januári pobudol Jozef Sabovčík pár dní na Slovensku. ,,Bol som vo Švajčiarsku na vystúpení Music on Ice, ktoré s mojím kamarátom Lorrainom Bowenom robíme už sedem rokov. Keďže som už bol tak blízko, tak som prišiel pozrieť rodičov,“ rozhovoril sa ,,Jumping Joe“, ktorého saltá sme si u nás naposledy vychutnali práve na vlaňajších majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní. Odvtedy sa do Bratislavy nedostal. Aký mal teda minulý rok? ,,Po odchode z Bratislavy som asi dva mesiace nekorčuľoval, ešte predvlani som totiž mal ťažkosti s kolenom, jazdil som s odtrhnutým meniskom. Skončilo sa to v marci operáciou, museli mi to vybrať. Potom som rehabilitoval asi dva mesiace a musel som sa rozhodnúť, či sa vrátim na ľad, alebo nie,“ prekvapuje Jozef Sabovčík.

Na tréningoch chvíľkami strácal nervy

Po zákroku teda Jozefa Sabovčíka čakalo pomerne náročné obdobie, ale v jednom mal jasno. ,,Vrátil som sa na ľad, lebo som nechcel aj profesionálnu kariéru skončiť operáciou, teda spôsobom, akým som skončil amatérsku kariéru v 1986. Vrátil som sa, aby som kariéru ukončil tak, ako to ja chcem, keď sa ja rozhodnem,“ zdôrazňuje. ,,Návrat bol pomerne ťažký. Síce koleno už bolo fajn, nebolelo a reagovalo na to, čo som potreboval, ale v mojom veku, keď človek štyri mesiace nič nerobí, je ťažké sa dostať do formy. Chvíľkami som strácal nervy, ale napokon som to pomaličky zvládol. Koniec leta bol dobrý, mal som tam tradičné vystúpenia v Sun Valley,“ opisuje Jozef Sabovčík. Lekári mu teda zatiaľ nedali na jeho legendárne kúsky stopku. ,,Už opäť skáčem, ale nemôžem toľko skákať, ako kedysi. Chirurg mi povedal, že tých neobmedzených skokov už tam nie je v tom kolene. Keďže tam nemám chrupavku, ten meniskus, je to kosť na kosti, a mohlo by dôjsť k vážnejšiemu zraneniu, ale údajne v tom štádiu ešte nie sme. Musím však byť opatrný, aby som neskončil tak, že nevyjdem po schodoch,“ dodáva rodený Bratislavčan.

Plány na tento rok? Žiadne!

Zdravotný stav Jozefa Sabovčíka ovládol aj jeho tohtoročný pracovný kalendár. ,,Nemám nič naplánované, všetko som po minulom lete odmietol, už aj jeseň a zimu. Možno ešte odjazdím jedno leto v Sun Valley, to by bolo moje 25.te výročie tam, taká symbolika. S mojím manažérom už rozhodne nehľadáme žiadne nové projekty. Ľudia, ktorí ma chcú nájsť, ma nájdu a keď ma niečo zaujme, tak to zoberiem. Pre mňa je najdôležitejšie, kto v šou, alebo na podujatí vystúpi, aká je to partia ľudí,“ hovorí krasokorčuliar. ,,Samozrejme, že sa v podstate neustále zamýšľam nad tým, kedy korčule zavesím na klinec. Je mi však ešte ťažko rozhodnúť, že toto bude moje posledné vystúpenie.“ Ako povedal, možno ten koniec bude taký postupný, že jednoducho, keď bude opäť treba trénovať, tak trénovať nezačne.

Tréner, stolár, ale aj pekár

Jozef Sabovčík však určite ľadu nedá načisto zbohom. ,,Neviem si predstaviť život bez korčuľovania. Trénujem deti, baví ma to a potešil by som sa keby sa mi podarilo vychovať niekoho, kto by to dotiahol na svetovú scénu,“ uvažuje. Okrem trénovania sa venuje svojim koníčkom, hlavne stolárčine. ,,Rád vyrábam veci z dreva, nábytok. Celú kuchyňu som si poprerábal. Vždy som k tomu mal vzťah, nemusel som sa to veľmi učiť, ak  máte kvalitné nástroje, tak je to o to jednoduchšie,“ usmieva sa spokojne majster, ktorý sa vo svojom dome dokonca pýši vlastnou dielňou. A nielen to. Manželka mu zaobstarala aj piecku na chlieb. ,,Ten americký chlieb, to nie je ktoviečo. Preto si pečiem vlastný chlieb, z múky, droždia, soli a vody. Celý proces trvá aj 48 hodín, ale výsledok stojí za to a tento môj chlebík nám všetkým veľmi chutí,“ prezrádza spokojný Jozef Sabovčík. Radosť mu robia taktiež jeho dvaja synovia. ,,Jožko má 13. Dobre sa učí a hrá na bicie, baví ho to. Blade už jeden vysokoškolský diplom má, ale vrátil sa na školu, chce študovať herectvo a scénáristiku. Popritom pracuje. Obaja poslúchajú a to je dobre!“